diary 01

26. června 2018 v 21:03 | Karin Dominika |  My diary
Ahojte, tak sa ozývam približne po dvoch týždňoch. Začala som blogovať iba pred chvíľou, takže veľa ľudí určite nesleduje môj blog, ale to úplne chápem. Pre tých, čo možno znenazdajky zablúdili k tomuto článku; na tento blog pridávam hlavne gifká, ktoré robím v PS, nejakú tú grafiku a poviedky. Pridala som sem zatiaľ iba prvú kapitolu mojej poviedky "When you´re gone" (môžeš si prečítať tu), ale rozhodne plánujem pokračovať, pretože ma to veľmi baví a rada by som sa s tým podelila.
Anyways, dnes bol celkom v pohode deň, narozdiel od tých prechádzajúcich. Neviem prečo, ale v poslednej dobe cítim nesmiernu úzkosť a smútok. Mám totiž priateľa, ktorý je na mňa veľmi dobrý a má ma rád a samozrejme aj ja jeho, som s ním pravdaže šťastná. Tiež mám super rodičov, chodím do školy, nemám (vďaka Bohu) žiadne zdravotné ťažkosti atď, atď. Ale, neviem či to poznáte, niekde vo vnútri pociťujem strašnú ťažobu a smútok. Za posledný mesiac viac ako inokedy. Vždy som bola taká melancholička vo svojom vnútri, aj keď som sa to snažila nikdy nedať najavo. Nemyslím tým, že sa vždy všade usmievam kade chodím a na každého som milá. Veľa krát som zlá aj na ľudí, ktorích mám rada, ale nikdy nepoviem skutočný dôvod. Nikdy nepoviem, že ma vo vnútri niečo ťaží, aj keď sama neviem čo to je. A možno preto to nikdy nepoviem. Ako by mi mohli ostatní pomôcť a pochopiť ma, keď to sama nedokážem? Preto sa vždy vyhovorím, že mám proste iba blbú náladu. A tak to ide ďalej, každý deň. Stále na niečo myslím, školu mám v hlave od rána do rána. Mala by som byť happy a aj som, ale niečo vo mne nie je. Neviem nato prísť čo to je a aj som sa zato obviňovala a aj obviňujem veľa krát. Ale nakoniec si uvedomím, že to je ok. Že je ok nebyť vždy ok. Aj keď neviete dôvod. Pretože každý sme len ľudia a hlavne každý sme iný. Niekto je šťastlivec od prírody, niekto je mrzutý celý život, iný je niečo medzi. Treba si aj poplakať, poopúšťať sa aj keď veľa krát bezdôvodne, hlavné je sa potom postaviť a ísť ďalej a nezostať na tom "temnom" mieste.
No, trošku som sa rozkecala, ale možno som to potrebovala. A možno si toto neprečíta vôbec nikto, a možno sa nájde niekto kto hej. Ak áno, som za to vďačná.
Dúfam, že ste mali pekný deň a že aj zajtrajšok budete mať všetci fajn.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nana-chan Nana-chan | Web | 9. července 2018 v 0:51 | Reagovat

Milá Karin-chan! Som veľmi rada, že si sa aspoň tak rozpísala o svojich pocitoch. Ale... o tej úzkosti... o tej ti môžem písať aj ja, lebo ju veľmi dobre poznám. Práve som o nej napísala v článku, tak kľudne jukni, možno sa niekde v tom nájdeš a možno ti to ujasní, prečo máš tieto úzkosti.
PS: Môžeš ma prosím naučiť, ako sa robia gifká? Mám Photoshop CS4, ale nejako som amatér na takéto veci. please, napíš mi, ak máš chuť niekoho naučiť :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama