WHEN YOU´RE GONE chapter 1.

20. května 2018 v 15:55 | Karin Dominika
Ahojte, tak som sa po dlhej dobe rozhodovania rozhodla, že pridám prvú kapitolu mojej povedzme prvej poviedky. Bolo to veľmi na tenkom, či áno alebo nie a potom som si povedala, prečo nie? ;-)
Je to taký romanticko-dramaticko-vtipný (?) typ poviedky. Neviem presne určiť žáner. :-D Snažila som sa do nej dať zo všetkého niečo.
Je to poviedka o dievčati s menom Caroline, ktorá sa nechcene zapletie medzi bandu chlapov a pekne si tým skomplikuje svoj doterajší život. Ďalej nechcem hovoriť, pretože ani ja si nečítam dopredu o čom rôzne poviedky, alebo knihy, alebo filmy, seriály sú. Kto chce, si to prečíta, keď sa mu to bude ľúbiť bude pokračovať a keď nie tak nieee.
Som veľmi zvedavá na váš názor, budem si ho veľmi ceniť. Nech je hocijaký :-)
Enjoy. xx


(p.s.: niektoré postavy som si ukradla z twd, ako Negana, Simona a Dwighta)


Prvý október bol deň ako každý iný. Teda až nato, že som sa po dvoch rokoch rozišla s frajerom. Bol to kretén, ktorý ma podvádzal. V ten večer som ho videla v meste na káve s nejakým dievčaťom, ako ju drží za ruku a smejú sa spolu. Už nejakú dobu som to vedela, alebo minimálne aspoň tušila, pretože sme sa nestretávali už tak často ako predtým a aj keď sme sa stretli, zrazu mu prišla nejaká správa z neznámeho čísla a on náhle musel odísť. Som ten typ dievčaťa, ktoré radšej utečie od problému, akoby ho mala riešiť. Napísala som mu len SMSku, že bude lepšie keď to skončíme. Neodpísal mi. Bola som z toho celkom vedľa, aj keď som vo svojom vnútri cítila, že to tak bude lepšie. Večer som sa teda vybrala, že sa prejdem po meste. Dostala som chuť sa opiť, no nemala som s kým. Sesternica nemala veľa času kvôli škole a najlepšia kamarátka bola na prázdninách u rodiny a okrem nich som veľa kamarátov nemala.
Blúdila som ulicami mesta a potajme som sledovala okoloidúce páry ako sa držia za ruky a sú šťastní. Nie že by som mala nejaký zlý život, mala som super rodičov, ktorí ma mali nadovšetko radi, sesternicu, ktorá mi bola skôr sestrou, a aj keď mi síce občas liezla na nervy, vždy sme sa vedeli dobre porozprávať. Mala som taktiež kocúra, ktorý ma každé ráno budil tým, že mi skočil na hlavu. Svojím spôsobom mi nič nechýbalo. Vlastne niečo predsa len áno. Objatie, vrúcne objatie plné lásky. Nemyslím od mami alebo otca, ale od niekoho pri kom sa vám rozochveje celé telo a zaplní brucho motýlikmi čo i len pri prvom pohľade. Chýbalo mi počuť úprímné "mám ťa rád". Aj keď som to počúvala od Bena veľa krát, vedela som, že to nie je naozaj úprimné. Iba také "ľúbim ťa" na rozlúčku, nech sa nepovie.
Rozmýšľala som nad svojim životom, nad tými dvomi premárnenými rokmi s tým idiotom, keď do mňa vrazila partia chalanov. Teda skôr chlapov. S mojou výškou, ktorá nepresahuje stopäťdesiatpäť centimetrov boli oni oproti mne obri a tak som sa neudržala na nohách a spadla som na zem. Chalan, ktorý do mňa vpálil asi najviac sa iba vystrašene mykol. V tom mu niečo vyletelo z rúk. Keď to dopadlo na zem a vydalo celkom hlasný buchot všimla som si, že to je zbraň. Vyzeralo to ako obyčajná pištol a ja som sa v duchu modlila, aby to bola iba hračkárska zbraň alebo prinajhoršom nejaký zlý žart. No opak bol pravdou a ja som videla niečo, čo som nemala.
"Si v poriadku?" spýtal sa ma chalan, ktorému vypadla zbraň.
Neodpovedala som, iba som nemo pozerala na tú zbraň. Vtedy si to všimli aj ostatní.
"No tak Aaron, nemohol by si byť nabudúce opatrnejší? Čo budeme teraz robiť?" Ozval sa jeden z pomedzi chlapov "Musíme s ňou teraz niečo urobiť."
"Prosím?" v tom som spozornela. Obzerala som sa okolo seba, no na vôkol nikoho okrem nich a mňa nebolo. Nevedela som čo mám robiť, cítila som sa ako sparalyzovaná. Strachom sa mi dvíhali všetky chlpy na tele. Čo budem robiť? Mám sa rozutekať a kričať o pomoc? Ale čo ak ma zastrelia? Sedela som tam mlčky na zemi a čakala čo sa bude diať. Oni sa tam o niečom rozprávali a nahlas smiali.
"No nič, musíme ju odpratať."
"Čo-čože?!Nie, ja-ja nič nepoviem, nič som nevidela, prísahám!" Zvýšila som hlas a začala som sa rukami po zemi posúvať pomaly do zadu.
"Nie Dwight, zbláznil si sa? Veď je to len zbraň." Povedal chalan, ktorý do mňa vrazil a postavil sa predo mňa.
Chlap, ktorý sa ma chcel zbaviť na neho len dvihol obočie a opäť sa hlasno zasmial.
"No tak Aaron, uhni." Odsunul ho a vytiahol si z nohavíc zbraň. Do očí sa mi tisli slzy a začínala myslieť, že toto je moja posledná minúta života. Naštastie ten chalan, Aaron, bol neoblomný a snažil sa toho odporného chlapa, ktorý mi chcel vystreliť mozog z hlavy, nejako presvedčiť nech ušetrí môj život.
"Dwight, prestaň s tým, veď ona ti nič neurobila."
"Čo ti šibe? Však vraždy sú tu pomaly na dennom poriadku v tejto štvrti. Komu bude chýbať nejaké uplakané dievča? Aj tak je to určite iba kurva , pozri ako je oblečená."
Mala som na sebe čiernu sukňu a pod ňou čierne silónky. Navrchu som mala kabát s kožušinkou okolo krku a čiernu kabelku a vysoké čižmy na opätku. Asi mal pravdu, keď sa nad tým tak zamyslím. Vyzerala som ako štetka.
"To je jedno ako vyzerá. Nechaj ju tak, rozumieš?"
"Aaron, mrháš mojim časom. Teraz sme už mohli sedieť niekde na pive, ale nie, ty sa ustavične musíš hrať na superhrdinu."
"Tak ju nechaj do čerta ísť a môžeš ísť na to tvoje pivo."
Ten chlap, Dwight, chvíľu zazeral bez slova na Aarona a potom sa pozrel na mňa. Celú si ma pomaly prezrel aspoň zo tri krát. Videla som, ako si oblízol pery a zastrčil zbraň do nohavíc.
"Vieš čo?" uškrnul sa, "Dobre, mám lepší nápad." Potom pristúpil ku mne a čupol si. Pohladil mi vlasy a ešte raz si oblízol pery. Bol viac než odporný. Mal spálenu polovicu tváre a blond vlasy asi po plecia a smrdel od alkoholu a potu. Vyzeral ako taký typický perverzný úchyl.
"Páči sa ti, však?" otočil sa na Aarona a ušklebil sa na neho.
"Prosím?"
"Ale Aaron, je jasné, že sa ti páči. Mladé mäsko, však? Dobre si v tej svojej hlave predstavuješ ako ju trtkáš, čo?" zasmial sa a opäť sa otočil na mňa.
"Ty si perverzný dement, Dwight. Tak ju už nechaj na pokoji a poďme." Dwight sa vtedy prudko postavil a sotil do Aarona.
"Čo si to povedal? Čo som?" skríkol na neho a vytiahol si znovu zbraň z nohavíc.
"Si dement a čudujem sa Neganovi že ti ešte nepodrezal krk."
"Dwight, ukludni sa." V tom zakročili aj ostatní chlapi a snažili sa ich oboch od seba oddeliť. Mala som vtedy veľkú príležitosť postaviť sa a utiecť, ale ja som tam len sedela a pozorovala situáciu ako omráčená. Nedokázala som sa pohnúť. Ani len vytiahnuť mobil z kabelky a zavolať políciu.
"Pustite ma do riti." Dwight od seba odsotil chlapov a zbraň stále držal v ruke. Pretrel si bradu rukou a hlasno dýchal. Zrazu sa šialene rozbehol ku mne. Keď som ho uvidela ako sa ku mne rúti, ako posadnutý, snažila som sa rýchlo postaviť, ale on ma schmatol za ruku a prudko zdvihol.
"Fajn, nechcel si aby som ju zabil, tak pôjde s nami."
"To nemôžeš!" skríkol na neho Aaron.
"Nie?" Dwight sa zastavil a otočil sa spolu so mnou na Aarona, "Skús mi protirečiť a vystrelím jej mozog z hlavy a a jej mŕtve telo budem šukávať každý večer. Nahrám ti to, keď chceš."
Aaron ostal nemo pozerať a ja takisto. Bola som v takom šoku, až som myslela, že sa mi to všetko len zdá. Toto som nevidela ani vo filmoch. Bol to extrém, ten chlap bol psychopat najväčšieho kalibru.
"To je v poriadku," ozvalo sa o niekoľko sekúnd tichým hlasom z mojich úst "pôjdem."
Obaja sa pozreli na mňa a boli ticho.
Zatiahli ma do nejakého zafajčeného podniku asi tri bloky odtiaľ. Vždy som sa snažila zdržiavať týchto štvrtí, neviem prečo som tak neurobila aj dnes. Bola to chyba, ktorú si budem vyčítať do konca môjho života. A to som nemala ani poňatia čo všetko ma ešte čaká.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama